Týždeň nám ubehol ako voda. Najprv som zaspávala a budila sa s nervami. V hlave mi hučalo a odvíjal sa už zažitý scenár Matosovho odchodu. A s ním milión otázok. Prečo? A takto? A teraz? Čo som urobila zle? Prečo práve ja?
Po dvoch dňoch som to sekla. Prečo mám byť ja tá najhoršia? Prečo by sa to malo odohrať akurát kvôli mne? Prečo by som to ja mala nezvládnuť?
Čo ak je to celé v ňom a ja som iba úplne nevinný štatista, ktorý sa objavil v nesprávnom čase na nesprávnom mieste...
Prestala som nad tým uvažovať. Aj tak nič nevyriešim. Každý deň som si po práci (niekedy aj počas nej) naordinovala nejakú činnosť, aby som zabudla. Chodila som s kolegyňou nakupovať. Nová kabelka, mimochodom nádherná, topánky, šaty, spodné prádlo, šminky, parfémy. Odlož si bločky a keď ten cvok príde, vylož mu ich na stôl. Tu si prosím preplatiť bolestné, ktoré som si musela dopriať, keď si odišiel. Nie je tá moja kolegyňa hlúpa. Odložila som aj účet z pizzérie a lístok z kina.
Často som chodila za Orim a diskutovali sme o živote a vzťahoch. Veľmi mi to pomohlo a myslím, že aj jemu... Našla som v ňom veľmi dobrého priateľa. Vždy zvykne tvrdiť, že keby nebol ženatý a ja keby som nebola blondína, tak by Matos mal veľký problém. Škoda, že to nepočuje Matos častejšie...
Zobrala som za Orim aj kamoškinu malú. Padli si do rany. Tiež zbožňuje deti. Ale kto by ich nezbožňoval. V tom sú s Matosom rovnakí.
Kamoška mi nechtiac prezradila, že takú pokojnú a vyrovnanú, ako som bola týždeň bez Matosa, ma ešte nevidela. Úžasné. To som si nevšimla. Dobre vedieť.
Ukolísala som sa touto predstavou a ani som si nevšimla, že deň D je práve tu.
Matos sa pochopiteľne neozval hneď, ako prišiel. Dával si načas. Je pravda, že prišiel večer a zároveň aj nevedel, aká je situácia, či spustím na neho spŕšku obvinení, alebo sa mu hodím okolo krku. Bola som pripravená byť nedotknuteľná, nedobytná a dotknutá. Bála som sa, že neodolám jeho zvodnému pohľadu a podľahnem čaru jeho osobnosti. Keby toto vedel, tak to bude využívať na každom kroku. Okrem toho kamoška mala na neho ťažké srdce, pretože údajne navádza jej priateľa, svojho kamoša, na nezáväzný vzťah. A ona ho chce mať hlboko záväzný. V tejto situácii som sa necítila svoja. Teda vlastne ničia.
Na druhý deň predpoludním sa Matos ozval. Akurát som bola u kamošky, stála na balkóne, fajčila a rozoberala problém, kedy sa ten cvok mieni ozvať. V tom momente zapípal mobil. Jej. A vzápätí môj. Ahoj, nešla by si popoludní s Karou so mnou na kávu?
Čo do frasa? On jej píše sms, aby spolu so mnou išla s ním na kávu?
Otrávene som pozrela na svoj mobil.
Matos. Ahoj, nešla by si popoludní s Ramyou so mnou na kávu?
Hovorím, úplný cvok. Až teraz som pochopila jeho zámer. Nevie, ako som naladená a nechce riskovať, tak si berie ju ako stenu. Takmer sa urazila pri tejto interpretácii.
Odpísali sme mu obidve a naraz odoslali správy rovnakého znenia. Ďakujem za pozvanie, veľmi rada prídem.
V momente zareagoval. Už iba pre mňa. Chcel vedieť, či už sme my dve zase spolu a kujeme pikle. To ešte netušil, že mu prischla úloha rozvracača Ramyinho vzťahu. Dohodli sme sa na podvečer. Aby sme stihli vypracovať stratégiu. Budeme si držať odstup a jednoducho mu povieme, že takéto veci sa skutočne, ale naozaj skutočne nerobia.
Prišiel presne na čas. Nezvyklé. Pomaly sme vychádzali z domu. Už z diaľky som videla, aký je nádherne snedý a oddýchnutý. Roztriasli sa mi kolená. Premohla som sa, podišla bližšie a podľa dohody som sa s ním oficiálne privítala. Ramya rovnako. Nasadli sme do auta a zamierili do mojej obľúbenej pizzérie.
Celý čas bol veľmi milý a bolo vidieť, že je rád, že je tu. Hlavne tomu bol rád, že nebudem vrieskať a že v podstate som veľmi mierumilovne naladená. On totiž vie vo mne už trochu čítať. Prekukol môj hraný odstup a ja som vedela, že to vie, ale hrala som ďalej.
Ramya to nevydržala. Chytil ju smútok, že človek, s ktorým tu sedí, ničí jej vzťah. Zrazu sa zdvihla a odišla. Vlastne ani neviem, prečo tak narýchlo. Mohla aspoň niečo povedať. Potom našťastie napísala a zavolala. Chápem ju, mala na to právo.
Zostali sme sami. Pýtal sa, ako sme sa tu mali. Vymenovala som mu všetky činnosti, na ktoré som si spomenula, aby si nemyslel, že som tu nebodaj za ním smútila.
Nemyslel si to, bolo mu to viac než jasné. A ja som stále viac cítila, že tento človek ma naozaj priťahuje. Je otrasný, a predsa má v sebe niečo, čo ma nenechá pokojne spávať. Asi to tak vždy býva, človek sa neubráni.
Ani neviem ako, debata sa zvrhla na Ramyu. Nevedel pochopiť, prečo tak rýchlo odišla. Jemne som mu naznačila, v čom asi bude problém. Dosť sa zľakol. Skôr som mala pocit, že som ho tým celým urazila. Cítila som to ako satisfakciu za jeho nápad zbaliť sa a zmiznúť k moru. Trošku mi ho prišlo ľúto. A vtedy sa to vo mne uvoľnilo. Zdalo sa, že moja maličká pomsta je dokonaná. Presiakla ma dobrá nálada.
Vieš, čo ti musím povedať?
Spustila som na neho historku s jeho telefonátom, keď mi potom Ramyina malá ponúkala papierové vreckovky, aby som sa vyplakala a ja som namiesto nich chcela cigaretu.
Smial sa. Bol uvoľnený a neuveriteľne príťažlivý. Mal ma v hrsti. Nechala som sa tam.
Ani neviem, ako sme sa dostali k romantike. So smiechom som mu oponovala, že on toto slovo nepozná.
Akože nepoznám? Sviečky a tak.
Ďalší výbuch smiechu.
Kara, a ty si nepamatáš tú romantiku minule v aute pri výpadovke, keď som ti ukazoval sviečku v aute?
Úplne ma dostal. Zabudla som na túto romantickú noc v aute pri výpadovke.
Zabudla som úplne na všetko, keď ma objal.
Musela som sa vrátiť k Ramyi, pretože sme sľúbili jej malej dcére Lakshmi, že ujo Matos sa zastaví a pozdraví ju. Okrem toho im presunul nový televízor a prejavila sa jeho zaťaženosť na deti. Keď bol s Lakshmi, znova ožil ten starý Matos. Bláznili sa ako malé deti. My sme tam ani nemuseli byť. Ale boli sme. Ležala som na posteli a s úsmevom som ich sledovala. Bolo mi fajn. Uvedomovala som si, že takto by mi s ním bolo naozaj strašne fajn, keby to tak chcel. Ale realita je úplne iná. Niečo také ako viazanosť vyvoláva u neho hysterický záchvat. Nevadí. V tomto momente mi to nevadilo.
Lakshmi ho donútila čítať jej rozprávky. V živote som ho nevidela niekomu niečo čítať. Bol krásny v tej naivnej snahe tváriť sa vážne a dať význam aj svojmu prejavu.
Ramya odišla za svojím priateľom. My sme uložili Lakshmi. Síce nám to šlo pomaly a trvalo to dlho presvedčiť ju, že treba spať, ale Matos to bravúrne zvládol. Aj tak sme sa ponáhľali. Mal sa stretnúť s kamarátmi. Teda okrem iného im mal dodať nejaký tovar. Predo mnou sa tváril ako vždy, bližšie neurčený tovar. Aj tak všetci o tej tráve vieme, ale nikto nič nepovie nahlas. Asi aby sa niečo nezmenilo. Alebo aby sa niekto necítil divne. Neviem, prečo to robíme.
Mali sme pár minút. Na začiatku to vyzeralo, ako more času.
Môžem ti dať pusu na dobrú noc?
Milujem túto jeho obligátnu otázku. Nikdy sa to neopýtal inak. A asi ani neopýta.
Nahol sa ku mne a ja som čakala pocit, ktorý mám vždy.
Čo to má byť? Ori mal asi pravdu. Počkaj, moja, vráti sa, budeš mu chýbať, to ešte len uvidíš.
Niečo tak úžasne vášnivé som veľmi dlho nezažila.
Vášeň z neho priam sálala.
Nedokázal sa ovládať.
A ja som nechcela, aby sa ovládal.
Jemnúčko sa ma dotýkal. Nechala som sa unášať jeho tempom.
Vnímala som iba jeho dotyk a zrýchlené dýchanie.
Komentáre